O povodniach

Autor: Ľuboš Molitoris | 10.9.2013 o 12:52 | (upravené 23.3.2014 o 22:10) Karma článku: 7,24 | Prečítané:  582x

Po povodniach na východnom Slovensku v roku 2010, som ako odborný pracovník Štátnej ochrany prírody, CHKO Latorica odpovedal na tieto otázky, redaktora trebišovského týždenníka Slovo Zemplína, myslím že riešenia v závere sú aplikovateľné aj pri suchách

 

Aký vplyv mali povodne na rastlinstvo a živočíšstvo? (príroda sa vrátila do stavu, v akom kedysi bola - pred 50 a viac rokmi...)

Začnem trochu zo široka a budem čo najviac zjednodušovať. Povodne ako aj vysoké úhrny zrážok tu boli odjakživa. Ľudia s nimi žili a zvyčajne ich pripisovali hnevu božstiev. Voda sa rozlievala v „ riečnej krajine". Riečnu krajinu chápeme komplexne od prameňov v horách až po zátopové územia nížin, nie iba korytá riek. Táto riečna krajina je podstatne väčšia v kotlinách a najväčšia na nížinách. Tak sa vytvorili špecifické podmienky s pôdami, ktoré majú vysoký obsah vody. Týmto podmienkam sa prispôsobili konkrétne druhy rastlín a živočíchov. Človek reguláciou vodných tokov fatálne zmenil prostredie. Organizmy vyžadujúce vodné a vlhké spoločenstvá boli takmer zničené a zachovali sa iba fragmenty. Do týchto pozmenených území sa usídlili bežné kultúrne a iné organizmy.

 

Čo teda priniesla povodeň rastlinám a živočíchom?

Odpoveď je trochu komplikovanejšia, a teda ako ktorým. Pôvodným vodným a vlhkomilným rastlinám riečnej krajiny dočasný prospech. Tým ktoré osídlili krajinu po reguláciách riek dočasný neprospech. V minulosti sa krajina zásobila vodou každoročne na jar pri povodniach z jarných dažďov a pri jarnom topení snehu v Karpatoch, preto nemali rastliny problém prežiť aj v období keď bol úhrn zrážok nízky. Dnes sa však odvádza okamžite všetka voda dole po prúde v medzihrádzi, klesá hladina podzemných vôd a pôvodné rastlinstvo neprežije. Čiže ak bude sucho už na budúci rok kultúrne  a sucho obľubujúce rastliny sa znova bez problémov rozšíria. Zaujímavá je schopnosť rastlín prežívať nepriaznivé podmienky napr. v podobe semien, ktoré čakajú na vhodné podmienky. Treba však znova zdôrazniť, že pôvodné rastlinstvo tvorí menej ako 3 % pôvodnej výmery na nížinách.

Čo sa týka živočíchov, odpoveď je znova ako, ktorím. Vodným a vlhkomilným bezstavovcom mierny dočasný prospech. Iným zas neprospech. Zaujímavosťou je, že povodeň vodným vtákom vyplavila znášku vajec. Tie sú však závislé na vodných  a mokraďných spoločenstvách kde hniezdia a zháňajú si potravu. Taktiež úhyn vysokej zveri medzi hrádzami Ondavy a Trnávky stojí za zmienku. Po pretrhnutí hrádze Ondavy sa voda navalila do tohto priestoru a v priebehu jedného dňa sa vytvorila obrovská vodná plocha s výškou hladiny niekde aj 2 metre. Pred reguláciou riek by sa vytvorila hladina o max. výške 30 cm, nárazová vlna by neprišla tak prudko. Vysoká zver by neuhynula a pravdepodobne aj vplyv na znášku vajec vodných vtákov by bol skôr pozitívny.

 

Hovoriť o tom, že príroda sa vrátila do stavu pred 50 rokmi, by sme mohli iba ak by neexistovali hrádze, melioračné kanále a vôbec znečistenie ako také.

 

Vznikli mokrade, aká je ich funkcia? (keď prší sú ako špongia....)

Mokrade nemôžu vzniknúť za jedno obdobie povodní. V prírode prebieha zmena postupne. Na to aby vznikla mokraď je potrebná voda pravidelne každý rok, nie iba občas.

 

Čo je mokraď? Ľudovo povedané močiar, bažina. Mokrade sú vlastne prechodným zónou medzi vodným prostredím a súšou, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody max. do hĺbky 2 metre.

Najdôležitejšie funkcie mokradí v dnešnom ponímaní hodnôt, sú:

- Najmä schopnosť mokradí chrániť krajinu pred záplavami. Zachytávajú povodňové vlny, spomaľujú rýchlosť vody a znižujú výšku vĺn. Vodu potom mokrade pomaly vypúšťajú. Týmto spôsobom prispievajú k časovému posunu a znižovaniu vrcholov záplav. Čo je obzvlášť dôležité v husto osídlených oblastiach. Ako to robia? Jednoducho, rastliny rastú, fotosyntetizú, ale najmä vracajú vodu späť do atmosféry transpiráciou teda dýchaním.

- Chránia pred eróziou pôdy. Erózia je fyzikálny proces rozrušovania a odstraňovania časti zemského povrchu pôsobením vonkajších činiteľov (v tomto prípade vody).

-  Mokrade fungujú ako účinné čističky chemických a organických odpadov. Jednak používajú rastliny tento odpad na stavbu svojich tiel a jednak sa nimi živia rôzne bezstavovce a baktérie žijúce v koreňovej sústave mokraďných rastlín.

Ako mokrade pomáhajú zlepšovať kvalitu vody, možno uviesť na príklade výskumu močiara Tinicum (250 ha), ktorý leží pri Philadelphii (USA). Každý deň odstráni z vody 4,9 t fosforu, 4,3 t amoniaku a obohatí vodu 20 tonami kyslíka.

- Zároveň sú zásobárňou povrchovej aj podpovrchovej vody. Ak budú rozumne využité môžu predstavovať zdroj kvalitnej pitnej vody.

- Klimatická funkcia, vplyv na mikroklímu prostredia, napríklad znižovaním výparu z pôdy, znižovaním a zvyšovaním transpirácie (podľa potreby), zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov, priaznivým pôsobením na prúdenie vzduchu, zachytávaním prachu, tvorba kyslíka a pod.

- mokraďné spoločenstvá predstavujú v Slovenských podmienkach najväčšie bohatstvo živých organizmov tzn. najväčší počet druhov na určitú plochu.

- Produkujú veľké množstvo dreva, sena a trstiny, čo vedeli už naši predkovia. Slúžia ako pasienky a kosienky, sú rajom pre rybárov a poľovníkov. Ich rekreačný potenciál nie je na  Slovensku vôbec využívaný.

 

Všetky tieto funkcie sú trvalé a zadarmo. Neprevyšujú tieto funkcie „trápnu populistickú frázu" zvýšený výskyt komárov? Ale aj na to existujú jednoduché riešenia - repelent aj v bio kvalite sa dá kúpiť.

 

Tendencia zadržiavania dažďovej vody v krajine je správna. Tú deklarovala aj I. Radičová:

Novoprijatá koncepcia a program riešenia prevencie povodní: Na margo novej filozofie týkajúcej sa prevencií uistila, že nejde o budovanie ďalších betónových stavieb. "Nechceme ísť cestou zvyšovania hrádzí a múrov, ale rozkladania vody v teritóriu," konštatovala.

 

Čo sa preto robí?

Bohužiaľ doteraz sa skôr diskutovalo. Niekoľko projektov sa aj pripravilo. Tie však uviazli väčšinou na obrovskom množstve vlastníkov v záujmovom území.  Ďalším problémom je, že každý rezort sa „hrá iba na svojom piesočku". Kooperácia a fungovanie štátnej správy  prešpikovanej politickými dosadencami, ktorí často krát nie sú odborníci v problematike, je ako pokazený zhrdzavený stroj. Spolupráca musí byť na všetkých úrovniach od ministerstiev navzájom až po majiteľa rodinného domu. Pár drobných projektov sa podarilo realizovať mimovládnym organizáciam.

 

Prečo sa stále prektizuje opačná tendencia a obciam sa stále vydávajú povolenia na betónovanie korýt?

Politika je jasná, vyhovieť voličovi, volič si myslí, že vybetónovanie koryta ho spasí a je rád keď sa niečo deje na jeho ochranu.  Betónovanie korýt v intravilánoch obcí a miest je problém ale za až tak veľký problém to nepovažujem. Ľudia na nížine si myslia, že za povodne môže hlavne zanedbaná starostlivosť o melioračné kanále. Je to nezmysel. Reguláciami, napriamovaním tokov a zmenšovaním zaplavovaného územia hrádzami prichádza rieka o svoju prirodzenú dynamiku. Tento stav možno prirovnať k situácii, keď si oblečiete príliš úzky kabát. Pri prvom prudšom pohybe niekde praskne. Pripravuje sa rekonštrukcia hrádze na Ondave, budú to iba vyhodené peniaze. Nechceme sa poučiť z chýb iných. Skúseností z iných krajín  s podobnými prírodnými podmienkami hovoria jasne nech boli na technické dielo vynaložené akékoľvek prostriedky, vždy to neprinieslo žiadané výsledky a došlo ku katastrofe pri najhorších povodniach. Náklady na výstavbu hrádzi, nádrží, kanálov sú obrovské, navyše účinné iba pri menších povodniach. Ďalšie finančné prostriedky vynaložené na pravidelnú údržbu, starostlivosť, renovácie a ďalšie a ďalšie a ďalšie.  Stačí sa ísť pozrieť na Rýn do Nemecka, koľko tam bolo vynaložených prostriedkov na technické diela, aj tak toto územie patrí k najčastejšie zaplavovaným.

Akosi nechceme opustiť myšlienku prikážeme vetru, vode, alebo aj tak spravím v hore prielom. Z rozprávaní starých profesorov hydrobiológie a meliorácií viem, že regulácia tokov v minulom storočí bolo hlavne politické rozhodnutie, nie vedecké. Prestaneme niekedy donekonečna bojovať s prírodou? Tento boj aj tak prehráme. Naučíme sa s prírodou spolupracovať a zmieriť sa s tým, že sme jej neoddeliteľnou súčasťou?

 

Aké sú riešenia?

K tradičným technickým opatreniam, ako regulácie, hrádze, nádrže, poldre, sú alternatívou ekologické metódy zadržiavania vody v krajine ako:

- Zvýšenie pôdnej vlhkosti s ktorým súvisí aj zadržanie vody v rastlinách

Zvýšenie výmery mokradí, vhodné osevné postupy ako orba po vrstevnici, striedanie plodín, zmenšenie obrovských lánov monokultúr, tvorba terás, zvýšenie tvorby humusu kompostovaním (organické látky lepšie zadržiavajú vodu, umelé hnojivá túto funkciu znižujú), z tohto dôvodu zamedziť aj vypaľovanie. Výsadba vetrolamov, alejí. V lesníctve zníženie umelých smrekových monokultúr, v rizikových oblastiach zamedziť holorubnej (nemyslím holorub v lesníckej terminológii) ťažbe dreva a celkovo znížiť ťažbu dreva.

V intravilánoch všetkých miest a obcí čo najviac zadržiavať vodu a nie ju splachovať (tu môže prispieť každý, hlavne obce kde nikdy neboli povodne), budovať terasy, vodoholdingy, terénne depresie, zelené strechy, okrasné jazierka z dažďovej vody. Čo najviac zvyšovať podiel vegetácie, najmä stromov, kľudne aj ovocných. V novostavbách rodinných domov v obciach kde nie je kanalizácia budovať moderné kompostovacie toalety, ktoré nepoužívajú na splachovanie vodu (technológia zo Švédska stará 70 rokov).

 

Viac na:

http://www.ecoshopa.sk/www-ekoshopa-sk/eshop/9-1-Ekologicke-zariadenia/0/5/210-Eco-kompostovacia-toaleta-bio-odpadu-AC230V-DC12V-MullToa

 

- Rozlievanie časti povodne do riečnej krajiny metódou kontrolovaných rozlevov.

A iné metódy, o ktorých bolo popísaných dosť veľa odborných publikácií.

 

Samozrejme, tieto opatrenia pôsobia pozitívne aj pri suchách, keďže zadržiavajú vodu v krajine.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?